Divadelný model v dramatoterapii je zámerné pôsobenie dramatickými prostriedkami s cieľom rozvíjať a podporovať predovšetkým klienta, a až potom drámu. Ak sledujeme primárne sledujeme to prvé, je možné dosiahnuť i to druhé. „Story Theatre“, ako model pôsobenia cez klasické divadelné komponenty a štruktúry je založený na verbálnej, pohybovej, výrazovej zložke prejavu, môže a nemusí zahŕňať prácu so štrukturovaným textom, ktorý môže ale nemusí vzniknúť z tvorby klientov, zahŕňa výpravu, kostýmy, techniku, obecenstvo, zvukový a hudobný plán.
Úlohou je pôsobenie na samotných hercov i obecenstvo a potom aj na vzťah medzi hercom a obecenstvom.
Hlavnými cieľmi a prínosom tejto metódy je podnecovanie sebareflexie, posilňovanie zdravého sebavedomia v adekvátnom sebahodnotení, lepšie sa orientovať vo vzťahoch, v situáciách, zvládnutie kontroly svojich emócií , odreagovanie stavov napätia a eliminácia agresívnych prejavov, rozvíjanie abstraktného myslenia, tréning pamäte, zlepšenie verbálnych zručností a poskytnutie nových životných perspektív a tým nadobudnutie stratenej autonómie.
